reklama

Imunita sudcov

Imunita podľa definície Veľkého slovníka cudzích slov predstavuje odolnosť, schopnosť obrany. Keď má telo dostatok vitamínov a iných potrebných látok, vytvára sa obranyschopnosť pred chorobami. Imunitu poznáme tiež v právnom slova zmysle a podľa čl. 136 Ústavy ju majú poslanci NR SR a rovnako aj sudcovia Ústavného súdu. Sudcovia všeobecných súdov však podľa toho istého článku majú jurisdikčnú imunitu.[1] Veľmi zaujímavé boli návštevy dvoch anglických lordov - sudcov na Slovensku v septembri 2010. Lord Clark povedal: „Vo Veľkej Británii nijaký poslanec či sudca ani len nesníva o imunite v trestnoprávnej oblasti; trestný zákon sa vzťahuje na každého."[2] Sudcovia podľa neho majú len ochranu nezávislosti. Lord Thomas povedal, že vo väčšine európskych krajín sudcovia imunitu nemajú. „Sudca nemôže mať imunitu, ak poruší bežné zákony."[3] Pred čím má sudcov všeobecných súdov chrániť imunita? Je potrebná?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Súdna moc

Súdna moc patrí do horizontálneho trojdelenia moci, „je vybavená účinnými nástrojmi na vyvažovanie a kontrolu dvoch zvyšných mocí, a to tak, aby súdne orgány mohli účinne, nezávisle a nestranne riešiť právne spory"[4] a tvorí istý uzavretý systém. Súdnu moc upravujú čl. 124 až 148 Ústavy SR. Ústava garantuje v čl. 141, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Z ústavného princípu nezávislosti funkcie sudcu podľa spomenutého článku vyplýva okrem iného aj imunita sudcov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nezávislosť a nestrannosť

Nezávislosť znamená, že súd nie je viazaný rozhodnutiami alebo pokynmi iného orgánu okrem právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré je všeobecne záväzné alebo považované za právny názor ÚS SR podľa čl. 125 ods. 6, čl. 128 a čl. 144 ods. 2 Ústavy. Nestrannosť spočíva v tom, že osoba, ktorá rozhoduje, nemôže byť v takom pomere k účastníkom sporu alebo ich právnym zástupcom, aby vznikli pochybnosti o nezaujatosti; záruky nestrannosti zabezpečuje výber sudcu, o ktorom nie sú pochybnosti ohľadom jeho morálnych a odborných kvalít a tiež tým, že sa štát stará o hmotné zabezpečenie sudcov, aby sa znížilo riziko ovplyvniteľnosti sudcov.[5] Zákonnú garanciu nezávislosti a nestrannosti sudcov uvádza § 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhy sudcovskej imunity

Sudcovskú nezávislosť, ktorá „nemôže byť nikdy nezávislosťou absolútnou a „samoúčelnou", keďže sa poskytuje pre potreby riadneho výkonu súdnictva,"[6] limituje inštitút zodpovednosti sudcov. Táto zodpovednosť sudcov však tiež podlieha obmedzeniam kvôli imunite sudcov - trestnoprávnej, priestupkovej a občianskoprávnej.[7]

Ústavná úprava imunity sudcov

Úpravu jurisdikčnej imunity sudcov všeobecných súdov nájdeme v čl. 136 ods. 3 Ústavy, ktorý ustanovuje, že ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie (potvdrzuje aj Trestný poriadok v § 8 ods. 2) alebo vzatie do väzby sudcu. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu SR a podpredsedovi NS SR. Čl. 136 ods. 4 Ústavy uvádza, že ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu vylúčené. Ústavodarca v čl. 145 ods. 2 splnomocňuje zákonodarcu, aby zákonom určil rozsah imunity sudcov. Generálny prokurátor je Ústavou oprávnený podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom podľa čl. 130 ods. 1 písm. e) aj vo veci zbavenia imunity v súlade so zákonom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zákonná úprava imunity sudcov

Zákon o sudcoch podrobnejšie upravuje postavenie sudcov všeobecných súdov. V tejto všeobecne záväznej právnej norme zákonodarca určil rozsah imunity sudcov v § 29a nasledovne: Za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií. Zákon upravuje v tretej časti disciplinárnu zodpovednosť sudcov. „Disciplinárna zodpovednosť sudcov je spojená najmä s jedinou možnosťou (okrem uplatnenia trestnoprávnej zodpovednosti) ako sudcu odvolať proti jeho vôli pre nezvládnutie sudcovských povinností."[8] Disciplinárny súd môže uložiť širokú škálu postihov sudcom pri preukázaní neplnenia si sudcovských povinností.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Občianskoprávna imunita sudcu spočíva v tom, že „ak je súdnym rozhodnutím spôsobená škoda občanovi, tak jej náhradu musí vykonať štát na základe objektívnej zodpovednosti. Následne môže štát uplatniť regres voči sudcovi za podmienky, že rozhodnutím disciplinárneho senátu bol uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia."[9]

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 10 ods. 1, že osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona. „Priestupková imunita nie je absolútna, ale znamená len vyňatie sudcov spod právomoci orgánov výkonnej moci a ich podriadenie pod právomoc disciplinárnych senátov v rámci disciplinárnej zodpovednosti sudcov."[10] Priestupky sudcov posudzuje disciplinárny súd a ich úprava a postupy sú uvedené v zákone o sudcoch - osobitnom zákone voči zákonu o priestupkoch.

„Trestnoprávna imunita znamená podmienenosť trestného stíhania sudcu alebo jeho vzatie do väzby rozhodnutím Ústavného súdu SR."[11] Trestný poriadok č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov v § 8 ustanovuje osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nemožno začať trestné stíhanie, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný (teda v našom prípade Ústavným súdom SR). Podľa § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený vyžiadať súhlas na takéto trestné stíhanie.

Zákon č. 38/1993 Z. z. organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v § 74e ods. 2 uvádza: Ak príslušný orgán (generálny prokurátor) oznámi predsedovi Ústavného súdu, že žiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu, predseda Ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum Ústavného súdu. Plénum Ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci.

Ústavný súd SR k imunite sudcov

Ústavný súd sa vyjadril k tejto téme v rozhodnutí PL. ÚS 24/03 nasledovne: „Ústava vo vzťahu k niektorým skupinám, kategóriám osôb upúšťa od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre tieto skupiny, kategórie osôb z pôsobnosti trestného práva alebo i správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom. Do tejto kategórie osôb patria aj sudcovia... Imunita sudcu je teda zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti... Táto imunita sudcu prirodzene nemôže slúžiť na to, aby bola zaistená beztrestnosť páchateľov trestných činov. Preto táto imunita nie je absolútna a trvá len do rozhodnutia príslušného súdneho orgánu, ktorý rozhodne o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie a ďalšie úkony v trestnom konaní."

Ústavný súd rozhodoval prvý raz o zbavení imunity sudcu v roku 2002 uznesením PL. ÚS 19/02 a povedal: „Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v dobe jeho rozhodovania odôvodňovali podozrenie, že ide o pokus zneužiť prostriedky trestného stíhania voči (konkrétnemu) sudcovi. Preto ústavný súd dáva súhlas na jeho trestné stíhanie a vzatie do väzby." Inými slovami, ústavný súd chráni sudcov tým, že skúma, či orgány činné v trestnom konaní nemajú v úmysle neoprávnene zasiahnuť do nezávislosti sudcu.

Ústavný súd však vo svojej judikatúre tiež vydal uznesenie PL. ÚS 4/06, ktorým neumožnil trestné stíhanie sudcu, pretože „taký súhlas by sa totiž udelil za skutok, ktorého podstata spočíva v tom, že sudca konal a rozhodoval vo veciach pridelených podľa rozvrhu práce bez úkonu znamenajúceho spojenie takých vecí, a taký postup je plne subsumovateľný pod § 29a ods. 1 zákona o sudcoch bez ohľadu na to, aké dôsledky tento postup mal pre súdneho exekútora a účastníkov exekučného konania (trovy konania). Ústavný súd poznamenáva, že eventuálna protiústavnosť alebo protizákonnosť rozhodovania sudcu môže byť predmetom iba disciplinárneho konania (za podmienok ustanovených v zákone o sudcoch), a nie trestného stíhania." Teda, ak sudca rozhodne v rozpore s Ústavou alebo zákonom, nemožno hovoriť o trestnej zodpovednosti.

Záver

Imunita sudcov by mala zabezpečiť nezávislosť ich rozhodovania, teda sudca definitívne potrebuje imunitu vo veciach rozhodovania a nemožnosti stíhania za rozhodovanie. Avšak trestnoprávna imunita sudcov je podľa mňa výdobytok (nielen) slovenskej demokracie, a je neštandardná pre väčšinu vyspelých európskych štátov. Ústavný súd sa snažil túto nerovnosť vybalansovať podmienením odmietnutia súhlasu na trestné stíhanie sudcu v prípade podozrenia zo zneužitia prostriedkov trestného stíhania voči sudcovi. V prípade Campbell a Fell Európsky súd pre ľudské práva tiež vyslovil: „Justice must not only be done: it must also be seen to be done."[12] Teda, nestačí len robiť spravodlivosť, ale musí to byť tiež aj vidieť. Sudcovská nezávislosť je kľúčová, avšak niektoré prostriedky by bolo možné prehodnotiť, aby slovenská verejnosť „videla" spravodlivosť. Na presadenie zmien bude potrebná vôľa ústavnej väčšiny poslancov NR SR, čo sa dnes zdá byť problémom. Politický konsenzus vo veciach akejkoľvek imunity sa hľadá veľmi ťažko, zvlášť pri jej obmedzovaní.

Literatúra

Bibliografia

DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky - Komentár. 2. vydanie. Šamorín : Heuréka, 2007, 1200 s. ISBN 80-89122-38-8.

KLÍMA, K. a kol.: Státověda. Plzeň : Aleš Čenek, 2006, 415 s. ISBN 80-86898-98-9.

SVÁK, J., CIBULKA, Ľ.: Ústavné právo SR - Osobitná časť. Bratislava : BVŠP a Poradca podnikateľa, 2009, 1072 s. ISBN 978-8089363-33-9.

Internet

PETKOVÁ, Z.: Imunitu sudcom neodporúčajú ani britskí lordi, Harabina nepodržali. SME, 29.9.2010. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/5569889/imunitu-sudcom-neodporucaju-ani-britski-lordi-harabina-nepodrzali.html#ixzz1HQLQtsJp>.

Právne predpisy

Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

Zákon č. 38/1993 Z. z. organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov

Uznesenie PL. ÚS 52/99

Uznesenie PL. ÚS 19/02

Uznesenie PL. ÚS 24/03

Uznesenie PL. ÚS 4/06

European Court of Human Rights: Campbell and Fell v. The United Kingdom, A 080/84, rozsudok zo dňa 28.6.1984

[1] DRGONEC, J.: Ústava Slovenskej republiky - Komentár. Šamorín : Heuréka, 2007, s. 1032.

[2] PETKOVÁ, Z.: Imunitu sudcom neodporúčajú ani britskí lordi, Harabina nepodržali. SME, 29.9.2010. <http://www.sme.sk/c/5569889/imunitu-sudcom-neodporucaju-ani-britski-lordi-harabina-nepodrzali.html#ixzz1HQLQtsJp>.

[3] Tamže.

[4] KLÍMA, K. a kol.: Státověda. Plzeň : Aleš Čenek, 2006, s. 213.

[5] Tamže, s. 217-218.

[6] Pozri PL. ÚS 52/99.

[7] SVÁK, J., CIBULKA, Ľ.: Ústavné právo SR - Osobitná časť. Bratislava : BVŠP a Poradca podnikateľa, 2009, s. 732-733.

[8] Tamže, s. 733.

[9] Tamže, s. 733.

[10] Tamže, s. 733.

[11] Tamže, s 733.

[12] European Court of Human Rights: Campbell and Fell v. United Kingdom, bod 81, rozsudok A 080/84.

Michal Perignáth

Michal Perignáth

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent práva. Bývalý vedúci kresťanského mládežníckeho spoločenstva. Možno trošku komplikovaný. Stále zaľúbený. Pravičiar. Zoznam autorových rubrík:  PrávoLoveŽivotPolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu