(Ne)záväzne o viere

Autor: Michal Perignáth | 4.5.2011 o 19:03 | Karma článku: 8,68 | Prečítané:  1317x

Možno si mnohí myslia, že viera v Boha je neustále premáhanie sa, smútok, vrásky na tvári, nejaké nasledovanie množstva príkazov; navyše to celé s neistým koncom. Vo svojom živote sa snažím, aby tomu tak nebolo. Ako hovorí Žalm 34,8: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu." Skúsil som a už sa aj presvedčil, že Boh je dobrý Otec, a tak nachádzam šťastie. Ak dovolíte, podelím sa s mojím pohľadom na vieru.

Viera je pre mňa v prvom a neposlednom rade zdrojom radosti. Veriť znamená premáhať svet (1Jn 5,5), keďže svet je v moci zlého (1Jn 5,19). Veriť znamená ísť proti prúdu. Jeden príbeh hovorí, že plávať proti prúdu dokážu len živé rybky. Teda viera znamená pre mňa aj život; viera je dôkazom, že som svoj život ešte nezabalil. Viera v mojom živote nie je akýsi prídavok, ale snažím sa, aby tvorila základ môjho pohľadu na svet a uvažovania. Veľký príklad viery dáva Abrahám, o ktorom sa píše, že proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom národov a to sa mu počítalo sa spravodlivosť (Rim 4,18.22). Teda motivácie kopec a za môj krátky život už aj pozitívne skúsenosti s Bohom.

 

Teraz trošku obrazne: Každá minca má dve strany. Súhlasíte, však? Ak by mala mať len jednu stranu, tak hovorme o plastovom krúžku, ktorý sa dáva do nákupných vozíkov v supermarketoch, teda čosi úplne bezcenné a len ojedinele potrebné. Ako som už spomínal, viera je fajn vec. Ale druhá strana mince v sebe zahŕňa povinnosť platiť. Platiť za svoju vieru. Istá múdrosť hovorí, že čo nič nestojí, za nič nestojí. Tak je to aj v prípade viery. Viera, ktorá má fungovať a trvať, musí byť vyskúšaná. Najlepšie v ohni, lebo zlato a striebro sa čistí v ohni. Netvárim sa ako žijúci mučeník, ale stretávam sa s tým, že ľudia a okolnosti skúšajú moju vieru; pričom nie vždy obstojím. Ale považujem to za dobrý znak - kdesi vnútri nachádzam malé útržky viery a dôvery v Boha. A uvedomujem si, že skúšky prichádzajú, ale nikdy nebudem skúšaný nad svoje sily (1Kor 10,13), práve naopak, dostanem milosť, aby som ich všetky mohol prekonať na Božiu slávu. Druhá strana už nie taká pekná ako prvá, ale práve táto strana mince potvrdzuje, že v rukách držíme niečo hodnotné.

 

Žalmista v 34,10 hovorí, že „boháči sa nabiedia a nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude." Hľadať Pána bez viery by však asi neprinieslo úspech, furt by to ostalo pri kladení otázok, avšak bez možnosti odpovedí. Na úplný záver pripájam veľmi husté slovo z Rim 10,10: „Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený."" Tak je.

 

P.S.: Čítal som dnes článok, že o viere máme čušať (to je asi všeobecne rozšírený názor). Nuž, k tomu by som dodal, že keď sa skutočne snažíme žiť vo viere, tak nemôžeme o tom nehovoriť. Veď ako by to bolo, že sa nepodelíme s dobrými správami a necháme si ich len pre seba?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan, Sagan a opäť Sagan. Chlapec bez nervov je tretí raz majstrom sveta

Pre mňa je to neuveriteľné, výnimočné, vravel slovenský cyklista.

ŠPORT

Titul venoval Sagan manželke a šampiónovi, ktorý zahynul

Využil jedinú šancu, ktorú mal. Má tretí titul majstra sveta.


Už ste čítali?